Ultrazvuk
21.2.2019

Aký je rozdiel medzi ultrazvukom a infrazvukom?

Ako iste viete, na našom blogu sa venujeme prevažne ultrazvukovému čisteniu a ultrazvuku. V tomto článku si však povieme čosi viac aj o infrazvuku a rozdieloch medzi nimi.

Avšak ešte predtým, ako prejdeme k tejto téme, je dôležité zmieniť sa aj o zvuku ako takom.

zvuk
Pre vznik zvuku sú dôležité dva faktory, a to zdroj a prostredie. Zdrojom je teleso produkujúce mechanické vlnenie, ktoré sa šíri prostredím, napríklad vzduchom alebo vodou.

Každá zvuková vlna sa šíri v pravidelných frekvenciách, teda opakovaniach. Jednotku frekvencie označujem ako hertz (Hz). Tá vyjadruje, koľko takýchto vĺn sa zopakuje za jednu sekundu.

Infrazvuk a ultrazvuk

Od toho, s akou frekvenciou sa vlnenie šíri, závisí aj jeho vnímateľnosť – teda to, či ho môžeme počuť alebo nie. Zvukové vlnenie, ktoré dokáže ľudské ucho zachytiť, sa pohybuje na úrovni 20-20 000 Hz (niektoré zdroje uvádzajú, že prah počuteľnosti začína už pri hodnote 16 Hz).

Postupne sa dostávame aj k ultrazvuku a infrazvuku a tomu, aký je medzi nimi rozdiel.

Ako sme spomínali, zvuk sa šíri v istých frekvenciách, ktoré meriame v hertzoch. Na rozdiel od počuteľného zvuku má infrazvuk oveľa nižšie frekvenčné pásmo, jeho rozpätie je od 0,1 do 20 Hz (najnižšia hodnota nemôže byť nulová, pretože sa predpokladá, že vždy sa šíri aspoň minimálny zvuk).

frekvencne pasmoZdroj: Sasquatchsyndicate.com

O ultrazvuku, ktorý tak často na našom blogu spomíname, sa dá povedať, že je na opačnej strane ako infrazvuk. Frekvencie ultrazvuku sú totižto oveľa vyššie a pohybujú sa od 20-tisíc hertzov nahor.

Frekvenčné hodnoty však nie sú jediným rozdielom. Infrazvuk a ultrazvuk sa navzájom líšia aj vo využití a v možných rizikách.

Využitie a riziká

Aj keď človek infrazvuk nezačuje, v prírode je jeho využitie celkom bežné. Tak napríklad slony vytvárajú infrazvukové vlny, ktoré sa prostredníctvom pôdy šíria aj stovky kilometrov. To slúži zvieratám na vzájomné dorozumievanie sa.

Okrem slonov využívajú infrazvuk aj žirafy či veľryby.

infrazvuk a slony
Pôsobenie infrazvuku sa spája aj s prírodnými javmi, ako sú zemetrasenia, silné morské vlny či vulkanická činnosť. Medzi umelé zdroje infrazvuku radíme motory, lietadlá, jadrové a chemické výbuchy.

Čo sa týka rizík, tie pri infrazvuku spôsobuje fakt, že sa hodnotami približujú k mozgovým alfa vlnám. U človeka sa účinky infrazvuku môžu prejaviť bolesťami hlavy, nevoľnosťou, únavou a celkovo psychickou a fyzickou nepohodou. Pri extrémnych hodnotách dokonca môže dôjsť až k poruche sluchu.

frekvencne pasmo pre cloveka
Pri ultrazvuku sú biologické riziká oveľa nižšie, o čom svedčí aj medicína, kde sa využíva ultrazvuk s frekvenciami v megahertzoch (2 – 18 MHz).

V priemysle je bežný takzvaný strednefrekvenčný ultrazvuk s hodnotami 40 – 100 kHz, ktorý slúži na rezanie, zváranie alebo čistenie.

ultrazvukova vana NPSUltrazvuková vaňa NPS sa využíva v automobilovom a strojárskom priemysle.

A keďže vlnenie je nastavené na ohrev, rezanie alebo štiepenie nečistôt, môžu sa vyskytnúť aj neželané biologické riziká. No to iba vtedy, ak dôjde ku kontaktu medzi ultrazvukom a ľudským telom.

Ultrazvukové stroje sú však zhotovené tak, aby chránili používateľov od ultrazvukových impulzov. Samozrejme, maximálnu bezpečnosť musia udržiavať aj samotní používatelia.

Páči sa vám článok?